9. novembra 2009

Nie je pošta ako POŠTA

Veľa hovoriť a veľa povedať nie je to isté.

Anka s Katkou Brychtovou

Pri slove pošta si každý vytvorí svoj vlastný obraz. Niekto si predstaví budovu pošty, niekto poštára, či list, pohľadnicu, proste všeličo. Niekoho pošta či „poštár“ poteší , hlavne keď prinesie dobrú správu, či peniaze. Niekedy je to naopak. Nepoteší. Ale čo sa budem o tom rozpisovať.
Poďme k veci 

 
Nikdy nie je pošta ako pošta. Hlavne keď nie je pošta pre mňa, ale je Pošta pre teba.

 
Keby k vám prišiel Janko z Pošty pre Teba, tak určite by vám blyslo všeličo mysľou. Ale ja som išiel na Poštu pre teba, skrátim to na PPT aj z Ankou bez akýchkoľvek emócii a úvah, kto nás pozval. My sme sa pozvali sami. A bolo to tak, že v Teleráne (v Pondelok a Piatok) som si zasúťažil a odpovedal na jednoduchú otázku a už to bolo. Vylosovali ma na nakrúcanie PPT. Aby bolo jasné- my sme iba ako prísediaci, či diváci . Samozrejme mohol som si zobrať so sebou niekoho, čo som aj urobil. Išli sme dvaja.
Vlakom.

Úmyselne sme prišli skôr do Blavy , aby sme sa z Ankou  trošku poprechádzali po starej Blave. Prečo nie. Veď všade teraz je aktuálna ta „svinská“ chrípka a vraj treba sa nadýchať čerstvého vzduchu. Nuž v Bratislave a čerstvý? No nechajme to na Ministerstvo životného prostredia. Prezident SR menoval nového ministra Jozefa Medveďa a ja som si myslel, že to je náš Jožko, ale škoda, nie je to on. Nevadí.

 
Proste išli sme „chodníkom“ po Štefanke a na Palisádach sme si to odbočili až k hradu. Poprezerali sme si aj staré budovy, ale aj nové domy, ktoré určite nepatria „chudobným“, ale okolo takejto vilky, iba plot je tak hodný takých 50 až 100 000 €. Po našom starom tak jednoducho 2-3 milióniky slov. korún. Pokochali sme sa, ponadávali sme si, nie sami na seba, ale každý si to domyslí a pobrali sme sa k Dunaju a poďme ho smerom k Mlynskej Doline. No prišli sme tam predsa ešte skoro. Od 9 h. rannej, keď sme pricestovali do „krásavice“ na Dunaji sme peši prišli na Slávičie údolie okolo 12 hod. Pozreli sme sa na miesto, kde odpočíva Alexander Dubček a mnoho iných známych osobností a na pol jednu sme prišli do budovy STV.

 
 

Ako nás predtým moderátor, publicista a manažér Martin Kontúr telefonicky informoval, tak to aj splnil. Medzi mnohými prítomnými, ktorí boli aktérmi PPT, ako aj mnohými komparzistami, nás-( výhercov telerána  bolo  8) Martin privítal, usmernil, a môžem konštatovať, že nás „usadil“ do kresiel, čo najvýhodnejších. Vďaka ti Martin. Nesklamal si, a želáme ti veľa úspechov v tvoje práci aj v osobnom živote.
Drž sa! (len preboha nie ostnatého drôtu a ani vysokého napätia)

 
...a pro po-
O dva dni je Martina,
 tak ti ja z Ankou želáme všetko najlepšie, (nebudem vyberať z internetu slogany- gratulácie), ale vlastnými slovami ti zo srdca želáme veľa lásky, pohody a ja dodám svoje vlastné: nech sa ti splní to, čo by si ty mne želal.

 
Samotné nakrúcanie PPT je dobre zorganizované. Účastníci, či už pozvaní, alebo pozývajúci, ako aj ich rodinní príslušníci sú do štúdia nasmerovaní a odprevádzaní, mne spletitými chodbami, tak aby sa nevideli. Proste tak, ako to má byť.

 
Zážitok z nakrúcania bol proste nádherný. Po štyroch prípadoch bola hodinová prestávka. Potom ešte mali nasledovať 3 prípady. My sme sa kvôli vlaku domov už nemohli zúčastniť na nakrúcaní, tak sme ušli.
Prepáč Katka.
Ale keby sme bývali blízko Blavy, alebo v Blave, tak sme na každom nakrúcaní prítomní. No, keď nie na každom, tak aspoň vždy, keby bola možnosť.

 
Aj tak sme pri odchode „naďabili“ na Katku Brychtovú a ja som Anku a Katku stihol odfotografovať pri tom, keď Anka Katke venovala knihu BREHY hrnčiarska obec zvyky, piesne história.

Katka sa ešte Anke opýtala, kde sa Brehy nachádzajú , a dúfame, že keď si knihu prečíta bude vedieť. Potom ešte z ochotou sa s Ankou odfotila.

 
Pre Martina Kontúra sme, žiaľbohu knihu nemali zo sebou, ale sme sľúbili, že nájdeme nejaký spôsob, a knihu mu doručíme.

 
Tak sme využili aj tuto príležitosť a snažili sa priblížiť Brehy ako také aj medzi ľudí, ktorí sú od Brehov vzdialení nielen „kilometrážou“, ale aj informatívne.

 
Ďakujeme ti Martin, Katka , Janko aj všetkým , ktorí majú s tým do činenia.
    

 Anton Stašov a Anka

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

2 komentáre:

  1. Pán Stašov fandím Vám, je obdivuhodné s akou zanietenosťou, hrdosťou a úprimnou zrozumiteľnosťou píšete svoje články a šírite informácie o svojej obci kde sa dá. Mladí by sa mali od Vás učiť ! Mňa ste práve "donútil" k tomu, aby som si tú knižku (Brehy - hrnčiarska obec) prečítala. Mám ju doma od osláv - samozrejme založenú v polici.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. "Ewica" samozrejme, ze sa najprv ospravedlnujem za neskoru reakciu na Vas povzbudivy komentar a srdecne dakujem./Prepacte, ze chybaju mekce, lebo momentalne som v Indianapolise a mam k dispozicii iba ang. klavesnicu/ Tak neskoro reagujem preto, ze som zcasti zanevrel na niektorych "jednotlivcov", ze si necenia vobec svoj povod a nevazia si ani to co im obec dava. Ked sa niekoho spytam, co vie o svojej obci, tak je zarazajuce, ze skoro nic. Snad svoje cislo domu. Tu v USA som sa pocas svojej viac ako meacnej navstevy stretol s vela Brezanmi, ktori vedia o Brehoch viac ako ja, ktory zijem na Brehoch uz 28 rokov. Este raz Vam srdecne dakujem. Anton Stasov

    OdpovedaťOdstrániť