Do naších poštových stránok sa v poslednej dobe dostavajú mininovinky od Igora Matoviča, v ktorých nás vyzýva, aby sme sa zomkli a spoločne prišli do cieľa, kde bude vládnuť spravodlivosť, rovnosť a poriadok. Ako to pekne znie. Kto by to nechcel.
Ja som za, kto ešte?!
Odporúčam každému, aby si to prečítal, a pridal sa, lebo stojí to za to.
Síce ja hlavu vždy držím hore, nesklonil som ju- takže o tom no coment!
Lenže: nedá mi, aby som si trošku nezapochyboval, lebo:
Ako vieme, žiadna nová strana, nesľubuje nič, čo by sa nám nepáčilo a my sme národ pochybovačný. Ja tiež. Štrngali sme kľúčmi v Novembri, verili sme Mečiarovi, Dzurindovi, Ficovi ......., a? čo ďalej! Sklamali sme sa? Niektorí áno, niektorí samozrejme nie.
Čo je vlastne tá demokracia?
Pre zopakovanie definície: 1.vláda ľudu; 2.štátne zriadenie s pluralizmom politických strán (v parlamente) vybudovaných na báze ústavných demokratických práv a volieb; 3. spoločenská, sociálna a politická rovnoprávnosť občianstva.
Pán Igor Matovič sa snaží, čo je správne, založením novej strany obyčajných ľudí, dosiahnuť cieľ, aby demokracia bola nie len na papieri, ale aj v skutočnosti. Podarí sa mu to? Samému sa nikdy nič nepodarilo, to je jasné, ale dúfa, že keď sa k nemu pripojíme aj my, tak za pokus to stojí. Prečo nie?! Veď ja som vždy bol toho názoru, že keď v krčme sme všetci múdri a vyriešili by sme problémy raz dva, ale tam sa to nedá, tak sa spojme a skúsme to. Lenže, zase je tu
lenže
v petícii pre založenie občianskeho hnutia OBYČAJNÍ ĽUDIA stojí takto:
1. V záujme vyčistenia politiky od prevracačov kabátov nesúhlasíme, aby na kandidátke OBYČAJNÝCH ĽUDÍ , bol ktokoľvek, kto v minulosti bol členom akejkoľvek politickej strany, či spolupracovníkom ŠTB.
2. Súhlasíme, aby na kandidátke OBYČAJNÝCH ĽUDÍ mohol kandidovať každý, bez toho, aby sa od neho vyžadoval vstup do hnutia.
Babo raď! Byť-či nebyť? ( Biť- či nebiť?)
Celkom by som tomu nerozumel, keby som tomu rozumel, ale keďže tomu nerozumiem tak tomu rozumiem. Teda to bude asi takto:
Kto bol členom akejkoľvek politickej strany, nemôže byť na kandidátke OĽ,(Obyčajní ľudia) ale môže kandidovať na kandidátke OĽ, aj bez toho aby bol v hnutí. Už tomu rozumiem. Už ma z toho boli hlava, ale ideme ďalej...... Dúfam, že nám to pán Mgr. Igor Matovič vysvetlí.
Na úvod iba malé odbočenie. Pán Matovič?
Keby "súdruhpán" Dubček, chcel byť na kandidátke OĽ ako by to s ním bolo? A ako je to s kriminalistami, ktorí sa infiltrujú do zločineckých bánd, aby poznali ich taktiky a potom mohli ich súdiť? Tak čo keď aj ja tvrdím, že nesúhlasím so stranou v ktorej som bol, ale aby som poznal ich taktiku, tak som sa tam „votrel?“
A keď do hnutia OĽ vstúpi bezúhonný človek, ale po čase sa program strany zmení a bude neprístupným jeho cíteniu a on odíde z hnutia. A chce vstúpiť do strany, či hnutia iného/inej , ale zase bude podmienka, aby nebol v minulosti v žiadnej politickej strane. A pro po.... neviem či aj ROH, bola politická strana?
Ja som bol v strane. Súďte ma! Ako to bolo....To nepíšem pre ospravedlnenie, ale iba pre spomienku.
Do komunistickej strany som vstúpil ako vojak základnej vojenskej služby a to preto, aby som dostal „opušťák“ 3 + 3. Poznámka pre mladších:- opušťák, to je že som mohol ísť domov na 3 dni (voľná )a 3 dni na cestu. Spolu 6 dní. Nestálo to za to?! a bolo to v roku 1967. Ale prišiel rok 1968, a už som bol v civile a písal som heslá ako napr.: "Lenin zobuď sa Brežnev sa zbláznil "a pod. Ja som ich ako komunista v noci písal a druhý komunista ich cez deň mazal.
Neviem či som bol člen, alebo ?! Raz toho komunistu, čo heslá zmazával som sa spýtal, že keby teraz viedli cez našu dedinu v okovách otrhaného, hladného Husáka a Brežneva, či by im dal napiť, najesť? On bez váhania odpovedal, že samozrejme áno. Keď som mu povedal, že nie je správny komunista, lebo správny komunista by povedal, že to sa nesmie stať. A on túto možnosť pripustil, tak nie je správny komunista. Aspoň pol roka sa na mňa hneval.
Tak teda kto bol správny komunista? Kto ?
Prišiel rok konsolidácie a, rok 1969 a aj previerky do strany. Samozrejme, že som neprešiel, resp. nechcel som a bol som rád. Lebo som nemusel platiť členské, ale neobesili ma, asi za dva roky v strane som toho nenapáchal veľa, a ani ma nezavreli.
Tak môžem, či nemôžem kandidovať?!
a pro po: Komunisti môjho otca v rokoch 1952 zavreli do PTP, najstarší brat bol na vojne 3 roky, mama na smrteľnej posteli a bolo nás 7 deti – takže treba k tomu komentár?!
Veľa komunistov poznám, ktorí boli v strane len preto, aby dcéra, či vnučka mohla byť prijatá na vysokú školu. Samozrejme, že v duchu nadávali na komunistickú stranu ako teraz nadávame na vládu.
Zaslúži si taký „komunista“ opovrhnutie?!
Vtedy nebola sloboda prejavu, teraz je sloboda prejavu ale sloboda po prejave?!
Poznal som aj komunistov, ktorí iba schôdzovali, mudrovali, v práci nerobili nič, lebo nemali čas, veď sama schôdza, zjazdy- ale vyznamenania plné hrude, diplomy, brigády soc. práce a čo ja viem, čo ešte a
zaslúži si taký komunista dnes niečo povedať do politiky? A koľko takých je tam hore?! (Nemyslím tam, odkiaľ už nie je návratu).
Pomôžeš? Pridáš sa?
P r i d a j t e s a a j VY!
Ja hovorím áno- lenže ostáva toto LENŽE.
Pokračovanie v ďalšom príspevku
